Dohviezdny večer Pavla Dobšinského

Vianoce sú v našich končinách bezpochyby najväčším sviatkom roka, a hoci sú bežne považované za kresťanský sviatok, majú pohanský pôvod. V obyčajoch nájdeme prirodzený strach z vrcholiacej zimy, z dlhej noci, obavu pred tragikou hladu. Pavol Dobšinský v 19. storočí zozbieral mnoho tradičných slovenských zvykov, povier i čarov a – ako inak – je medzi nimi aj mnoho takých, čo sa viažu k Dohviezdnemu, teda Štedrému večeru.

Tento text je z knihy Sborník slovenských národních piesní, povestí, prísloví a porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier, vydanej Maticou slovenskou v roku 1870.

Čečinu na zem rozkladali
Skôr akoby mrak počal padať na zem, ale už ako k tomuto večeru, pousílovali sa hospodári a paholci nakrmiť a napojiť hojne svôj statok. Niekde ale vyšli si dnes aj do hory a nasbierali čečiny (zelených chvojok z jedliny a svrčiny); tú podstlali pod rohatý statok a ovciam porozmetávali ju po dvore, aby dnes doma svobodne chodiť mohly po nej, akoby na zelenom poli. Paholok zapichnul tiež chvojku čečinovú nad maštalné dvere, aby tam budúci štedrý večer takto o rok dočkala.

Náradie pod stôl ukladali
Na zmrkávaní ale posnášajú si do vyriadenej izby črieslo, lemeš, motyku, rylo a druhé nástroje orby i obrábänia zeme, a pokladú jich pod zastretý stôl, aby tam nepohnuté odpočinuly do tretieho rána, bo niekde odnášajú ho odtial len v deň po novom roku.

Upratovali
Súčasne vyriadily a vymietly gazdinky a diovky chyžu; bo po západe slnka smeti viac vynášať a na druhé ráno pre „veľký deň“ ani vymetať nesmejú, ale izba v čistote zachovaná byť má. Niekde ale podľahu izby vistelú senom, aby o Vianociach po zelenom kráčali.

Na stôl chystali
Stôl prikryjú najčistejším a najtenším obrusom, nad nímž vo svetáre železnom zo stropu visiacom alebo v novšom čase v olejovej lampe aj u najchudobnejšieho, kde ináč len na kozube svietiť zvykli, svetlo horí. Obrus tento nesnímu zo stola až do nového roku, tak tiež dnes vopred naň položený chlieb a soľ, čímže nepremeškajú ponúknuť po tieto dni každého príchozieho do domu, a jestli neodkrojí si sám koľko toľko, odkroja mu domáci oval a často aj posolia. Ale za chlebom a soľou pokladie gazdina aj ostatné „dary Božie“ na stôl: koláče, opekance s makom a s mädom (zuzáky, lokše, pupáky, bobaľky), hrach na zobky varený, jablká, mäd, oblátky, hriato čiže s mädom prihrievané a okorenené pálené, víno hroznové a mädovec, kde len k dostaniu je; niekde tiež z každej domácej nevarenej strovy a úrody do čistých dosial neužívaných a neumývaných nádob po troške.

Večerali
Kde u evanielikov hneď z večera na služby Božie chodievajú, započínajú pri naloženom takto stole večeru hneď po príchode z chrámu do domu; inde dľa ľúbosti a okolnosti domácich, ale čím driev zasadnú, napred hospodár za stôl a kolo neho všetka čeliadka: nábožne zaspievajú, pomodlia sa, a začnú Ščedrú večeru zdravkaním a častovaním sa nápojom i ujiedaním si koláčov. Najprvšie je tu hriato, ktorýmž nápojom pripije napred hospodár všetkým na dobré šťastie a na zdravie, potom hospodárka: ostatní pripíjajú najprv hospodárovi a hospodárke, konečne kto komu chce. Za tým donesie gazdina na stôl kyslú juchu čiže z kapusnej juchy s klobáskami a sušenými hubami (hríby, pencle, pencuráky, komprdy) varenú, zápražkou či zásmažkou prichutenú polievku. Po nej jedia sladké opekance, z nichž niekde hospodár každému členu čeľadi rozdáva po prvom kúsku. Potom požívajú ostatné jedlá, stravu a ovocinu, tak že každému z každého prijať toľko koľko užiť i odložiť si nutno.

Gazdina zvlášť rozdáva pri konci večeri čeliadke orech, jablká a mädom natrené oblátky, ktoré v nových dosiaľ neužívanách nádobách dala na stôl. A tu ona potiera mädom čelo devojnám (dievkam na vydaj), preto aby za nimi mládenci, a detským  či parobkom, aby za týmito zasa paničky lipli ako včeli za mädom.



Z jablka zdravie veštili
Inde hospodár delí a rozkrajuje každému domácemu po jablku a komu tak pohodil rozkrojiť jablko, že všetky jadrá v ňom od noža nenarušené ostaly, tomu predzvestuje úplné zdravie na celý rok; komu jadro naškriabalo lebo zakrojilo sa, tomu nemoc; komu ale jadrá rozkrojili sa cele, tomu vešťí smrť.

Do koláča peniaz zapekali

Podobne rozkrajuje mrváň (okrúhly pletenec, koláč ako perac), v ňomž zapečený je peniaz; komu dostane sa na zdar Bôh kúsok koláča s týmto peňazom, ten je dnes najšťastnejším v celom dome, a dobre vodiť sa mu bude do roka.

Dobrú noc si želali
Konečne jesú ešte domy, kde pri večeri aľbo keď majú ísť spať, urobí hospodár každému kríž na čelo mädom alebo mädovou pálenkou na dobré zdravie a na dobrú noc.

Jedla si hojne dopriali
Dlužno pri tejto večeri každému jiesť a piť „do rozpuku“ t. j. čím najhojnejšie; preto čeľaď služobná tento večer aj „obžerným večerom“ volá, a núdzni vzdychajú: Kedyže tak bude ako na ščedrý večer?!

I domácim zvieratám dožičili
Z tejto večeri dostáva svôj údeľ aj statok: zvlášť česnok a jablká, ba i koláč a opekance nesie hospodár do jasiel (valova).
Gazdina ale rozhádže sebe ponad hlavu a za chrbát po izbe na zobky uvarený hrach, aby za rána sliepky naň pustila do izby, by pozobajúc ho, celý rok dobre niesly.

Modlili sa
Po večeri premenia sa príbytky čo nábožnejších kresťanov v chrám modlitieb a spevov, vítajúcich narodzenie Spasiteľovo. Ostatok večera strávä žábavkami a hrami s zvlášť vyhrávaním orechov (niekde v novšom čase aj na karty, predtým na drevká a na stavku n. pr. uhádni koľko orechov mám v ruke? a kto uhádnul, dostal jich), ktoré si mladá čeľaď odkladá k všemožným budúcim a najmä fašangovým hostinkám a podarunkom. Rýchlo minie sa čas, až prichodí doba polnočná, kde u katolikov zvony zavznejú a nábožní kresťania i zvedavci hrnú sa do ovetlených chrámov na utiereň. Na mnohých miestach aj u evanjelikov mládež i starež strávi tento večer na väžach, kde strieda sa hučanie všetkých zvonov s nábožným spevom ochotných k tomu hrdiel jejich až do polnoci.

Vinšovali si

Toto okolo kozubov a chrámov deje sa. Ale hneď s „výjdetím prvej hviezdy“ započali sa už Vianoce aj na uliciach. Prvý býva pastier, radosť a veselosť trúbením a plieskaním s bičom pred každým domom oznamujúci. Pod trúbením vchodi honelnik (bojtár) abo pastierka do domov a niekde nosí už teraž pod pazuchou šípy (pruty) na vyháňanie statku k budúcej jari určené, a postaviac sa z oči do oči s gazdinou rieka: „Pán Boh daj dobrý večer, dobrô sčastia! Na statočku rozmnoženia, a na dietkach potešenia, na poli úrod, na dvore príplod! Aby ste ešťe na mnohé roky mohli všetci spolu pri dobrom zdraví a hojnom Božskom požehnaní tieto slávnosti vydržiavať a zažívať!“ Domáci zaďakujú; gazdina vyberie si jeden prut zpod pazuchy, pošibe ním deti, aby nemali vredy, potom ho odklaďa a zapamätá si od ktorého pastiera ktorý vzala, aby tým od kraviara kravy, od valacha ovce a. t. ď. vyháňala. Pastier dostane bialoš (beluš, béleš, biely koláč) a páleného, čo mu pred dom vynesú; pastierka prijíma múky, strovy a pár drobných.

Spievali

Za pastierom alebo i vopred chodí celý rad spevákov pod obloky a do pitvorov: žobráci, cigáni, mendici nechybujú nijak, ale primiešajú sa aj onakvejší a najmä mládež. Kto celý rok groša nevidel, ten ho iste večer a na ráno dostane, a pečivom a jedlivom zaopatriť sa môže najmieň na celý týžden. Kto z týchto mie, spieva nábožné a najčastejšie piesne: „Pásli ovce valasi, Čas radosti veselosti svetu nastal niní“ neb „Bůh večný nekonečný narodil se z panny.“ „Narodil sa Kristus Pán, veselme se.“

Ak dlho pod oblokom čakajúc nič nedostávajú, ešte zavolajú spevavo: „A nám to nedáte, čo v komore máte: hrnce, mysy pobijeme i varešky polámeme; to zaiste znáte!“

Vianočný svatovečer prisluchá k najoživenejším dobám roku po domiech a uliciach mestečiek a dedín slovenských. Zajdite tak napríklad na čtvorhranný hrynok mesta Brezna, kde pod každým osvieteným oblokom hlavy nad hlavy napínajú takíto speváci a rečníci, kde potom na zvuk zvonov hrnú sa zo všetkých ulíc ľudia na utiereň, i budete mať poňatie o tejto trme vrme, o prerozličných veselých hlaholoch a sviatočnom dunení zvonov.


Zo Sborníka slovenských národních piesní, povestí, prísloví a porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier, vydanej Maticou slovenskou v roku 1870
Ilustračné foto: NOMAD

 

NOMAD TEA E-SHOP

Čaj a keramika