Bielovodskou a Veľkou Studenou dolinou naprieč Vysokými Tatrami

Pohľad na Vysoké Tatry patrí nepochybne k najkrajším, aké Slovensko ponúka. Zväčša však ide o pohľad z južnej strany. Preto sme sa začiatkom októbra, dva dni po prechode Kôprovou, Hlinskou a Mengusovskou dolinou rozhodli pre túru, ktorá nás previedla naprieč týmito najmenšími veľhorami na svete zo severu na juh. Alebo ako hovoria Poliaci: z polnoci na poludnie. Pre veľkú časovú náročnosť a značné prevýšenie ju odporúčame len zdatnejším turistom, pokiaľ možno mimo búrkového obdobia.

Vysoké Tatry

Za chladného jesenného rána sme v Tatranskej Javorine odovzdali rozospatému susedovi kľúče od chaty a počkali si na autobus do Lysej Poľany, osady rozprestierajúcej sa na oboch stranách slovensko-poľskej hranice, ktorá je východiskovým bodom do Bielovodskej doliny. Keďže bola sobota a predpoveď počasia bola priaznivá, autobus zo Starého Smokovca praskal vo švíkoch. Našťastie sa ukázalo, že nie všetci majú naplánovanú rovnakú túru ako my, a tak sme sa po horúcej káve a symbolickom prekročení hranice ponad riečku Biela voda vybrali takmer sami po modrej značke, proti prúdu priezračnej horskej riavy.

Biela voda

Biela voda je najväčší vodný tok Vysokých Tatier a prechádzka popri nej je na rozhýbanie veľmi príjemná, hoci prvých štyridsaťpäť minút, až po horáreň s rovnomenným názvom, sa ide po asfaltke. Husté vrbiny na opačnom brehu však spoľahlivo skrývajú poľskú Cestu Oswalda Balzera, ktorá vedie až k plesu Morskie oko a tak okolité prostredie už od začiatku pôsobí dojmom divočiny. Ten iba kde-tu narúša na našej strane skládka dreva, alebo odstavená vétrieska – časté to rekvizity slovenských národných prírodných rezervácií. Ani NPR Bielovodská dolina v správe ŠL TANAPu nie je výnimkou. Nikomu sa však nechce hneď zrána rozčuľovať a tak si vykračujeme ďalej v ústrety zubatým Tatrám.

Tatry

Biela voda

Bielovodská dolina je najrozsiahlejšia spomedzi tatranských dolín a ako jediná sa vyznačuje typickým alpským charakterom. Cestu lemujú široké lúky a husté lesy a pred nami sa v prudkom rannom slnku otvára nádherný výhľad na tatranské štíty, ktorým dominuje Gerlach a Rysy. Pozvoľna stúpame hore a snažíme sa držať si svižnejšie tempo, keďže dnes nás toho čaká naozaj veľa. Zriedkavé slnečné miesta popri ceste sú obsadené šikovnejšími turistami a tak raňajkujeme až asi po hodine chôdze od horárne, neďaleko Litvorového žľabu, odkiaľ obdivujeme závratne pôsobiace bralo Mlynára.

Tatry

Následná skoro hodinová rezká vychádzka pomedzi svieži les sa po krátkej zastávke na jamesáckom táborisku mení na prudké stúpanie do Litvorovej doliny.

Tatry

táborisko

Hučiaci Hviezdoslavov vodopád láka unaveného turistu vyššie a vyššie, a tak máme tento úvodný razantný výšľap čoskoro za sebou.

Hviezdoslavov vodopád

Litvorová dolina

Keďže sme sa dostali nad hornú hranicu lesa, stojac v kosodrevine sa môžeme pokochať nádherným výhľadom na zdolanú desať kilometrov dlhú Bielovodskú dolinu. Máme možnosť vidieť, že napriek viacerým suchým fľakom je väčšina doliny sviežo zelená.

Bielovodská dolina

Pri pohľade k hlavnému hrebeňu nastáva zmätok, na čom si popásť oči skôr. Je to doslova prírodný amfiteáter: Kačací štít, Gánok, Zlobivá, Popradský štít, Gerlach, Zelené kačacie pleso a Kačacie pleso.

Tatry

Hoci je poludnie, vydolujeme v sebe zvyšky síl a vyjdeme až k Litvorovému plesu, kde nasleduje krátky obed a oddych na obrovských žulových balvanoch. Ako cvičenie na sústredenosť dokonalé.

Litvorové pleso

Pri Litvorovom plese, kde sa skromná vegetácia postupne mení na kamennú pustatinu, pozorujeme Vodáka obyčajného (Cinclus cinclus), ktorý je síce v takejto nadmorskej výške doma, no aj tak pôsobí ako zjavenie.

Tatry

Čas tlačí a tak sa štveráme popri Hrubom plese k Zmrznutému plesu. Turistický chodník je tu veľmi frekventovaný, preto využívame možnosť chvíľu si posedieť, vydýchať sa v priezračnom vzduchu a nechať na chvíľu myšlienky voľne plynúť po hladine čistého horského plesa. Vnútorný pokoj je v tomto úseku naozaj potrebný, chodník je sutinový a mnohí turisti v spoločnosti veľkého počtu ľudí prepínajú na program „ja tam musím byť prvý,“ vďaka čomu im spod topánok prúdia zárodky kamenných lavín.

Tatry

Tatry

Tatry

Tatry

Tatry

Po krátkej porade, či pre najpomalšieho člena výpravy (t.j. autora) pre istotu nezmeníme trasu a nezamierime cez Poľský hrebeň do Velickej doliny, predsa len zamierime k horskej prémii tohto turnusu – do reťazami isteného sedla Prielom, oddeľujúceho Svišťový štít a Divú vežu na jednej strane a Východnú Vysokú na druhej strane.

Prielom

Prielom

V takýchto chvíľach je vždy pozoruhodné, že aj v zdanlivo unavenom tele sa dá s patričnou motiváciou objaviť dostatok síl na ťahanie telesnej schránky obťažkanej plným batohom až do cieľa. Ten je však taký frekventovaný, že na vysedávanie a vychutnávanie najvyššieho bodu túry nie je priestor. Nasleduje maximálne opatrný zostup do Veľkej Studenej doliny.

Veľká Studená dolina

Veľká Studená dolina

Veľká Studená dolina

Veľká Studená dolina

Cestou dolu pod Zbojníckym plesom nachádzame pod obrovským balvanom kamenný múrik – zvyšok kohosi bivaku. Namiesto pikniku si však len naberieme ľadovej vody z potôčika, ktorý ústi z plesa. Času nie je nazvyš, preto ťaháme dolu na Zbojnícku chatu. Je sobota, na chate je ako v úli, no aj tak sa patrí oceniť úsilie horských nosičov a zvlažiť čistou tatranskou vodou prepláchnuté útroby jedným pivom. Horskou prirážkou ochutený ryšavý nápoj v nás len tak zasyčí. Chvíľu sa poobzeráme po okolitých štítoch, zaznačíme do mentálnej mapy Bradavicu, Javorový štít, Priečne sedlo a ide sa ďalej.

Veľká Studená dolina

Veľká Studená dolina

Čo sa týka kolien, nastáva najnáročnejší úsek celej túry. Kým zídeme po skalách k Veľkému Studenému potoku, dostanú riadne zabrať. Až pri ňom si môžeme popri chôdzi kosodrevinou všímať skaly lemujúce dolinu: do popoludňajšieho tieňa ponorený Slavkovský štít napravo aj zlatnúcim slnkom ožiarený Malý kostol. Po celodennej drine je všetko zlé z tela vypotené, myšlienky ľahko skackajú z kroku na krok a v ušiach šumí všadeprítomná voda.

Veľká Studená dolina

Veľká Studená dolina

Veľká Studená dolina

Veľká Studená dolina

V primeranom čase zostupujeme na Hrebienok a potom známou nelesnou cestou až dolu do Starého Smokovca. Na tmavnúcom nebi vychádzajú prvé hviezdy, západ hrá farbami a nohy idú ako na zotrvačník. Vlčí hlad, únava a vďačnosť za skvelé počasie. Zostáva už len počkať na vlak do Popradu, vydržať na stanici bez služieb na ranný spoj a pokračovať na juh. S parádnym pocitom, že sme prešli Tatry naprieč. Aj keď len zo severu na juh.

Text: Braňo Bačík
Foto: Dano Kurek

 

NOMAD TEA E-SHOP

Čaj a keramika