Kôprovou dolinou okolo Kriváňa

Koncom septembra minulého roku sme sa v trojici rozhodli využiť ideálne počasie a vyraziť na túru do Vysokých Tatier. Cieľom boli prechody niekoľkých dolín. Mňa osobne najviac lákala hneď prvá z nich: Kôprová dolina. Spolu s Tichou dolinou sa stala po veternej kalamite z roku 2004 a následnej lykožrútovej kalamite symbolom sporu medzi ochranármi a lesníkmi o to, či je príroda schopná samoobnovy, alebo je odkázaná na pomoc človeka. Teda či je nevyhnutné v jednej z najkrajších rezervácií TANAPu kalamitu spracovať, alebo je možné ponechať ju prirodzenému vývoju.

Kôprovou dolinou okolo Kriváňa

V 11 km dlhej doline na rozhraní Západných a Vysokých Tatier, pomenovanej nie podľa všeobecne známeho kôpru, ale podľa zaujímavo pôsobiaceho Kôprovníčka bezobalového (Ligusticum mutellina), sa nachádzajú jedny z najzachovalejších smrekovcovo-limbových a smrekových pralesov v Strednej Európe. Keďže blokáda plánovanej ťažby bola v roku 2007 úspešná, mali sme možnosť na vlastné oči sa presvedčiť, ako vyzerá les napadnutý lykožrútom a ako sa mu s ním darí vysporiadať.

Jamské pleso

Autobus zo Štrbského Plesa na Tri Studničky – východisko do Kôprovej doliny – cez týždeň nepremával, takže úvodná túra okolo Jamského plesa nám poskytla nielen možnosť rozhýbať cestou v nočnom rýchliku a ranným chladom skrehnuté údy, ale vo svojom závere aj pohľad na to, ako vyzerá „les“, ktorému v zápase s lykožrútom pomohol človek. Prechádzali sme planinou bez stromov, na ktorej bolo aj napriek septembrovému dátumu a sviežemu vetru pomerne horúco.

Kôprovou dolinou okolo Kriváňa

Po osviežení na Troch Studničkách a malej zachádzke smerom na Kriváň („... začína to byť nejako podozrivo strmé ...“) sme sa vrátili na správnu značku a pokračovali cez mierny vyrúbaný svah do Kôprovej doliny. Pri zostupe už začal byť nápadný pralesovitý ráz lesa, hoci skutočné pralesy sa nachádzajú až vo vyšších polohách.

Kôprovou dolinou okolo Kriváňa

Kôprovou dolinou okolo Kriváňa

Keďže sme nechceli odchádzať z chodníka a vyrušovať na zimu sa chystajúce medvede, prenechali sme pralesy našej predstavivosti a pokračovali ku Kôprovskému potoku. Tu už bolo vidno napadnuté suché stromy, no hoci to bol pre nezvyknutého človeka zarážajúci pohľad, v žiadnom prípade sa les nedal označiť za mŕtvy. Pomedzi bujný podrast sa totiž všade drala do výšky nová generácia stromov.

Kôprovou dolinou okolo Kriváňa

Značnou časťou doliny vedie asfaltová cesta z čias, keď sa tadeto premávali „motory“. Hoci túra po asfaltke nie je nič moc, mohli sme sa aspoň pokojne porozprávať o ďalších plánoch, o medveďoch, o používaní cinkajúcich lyžíc a ešusov, prípadne rolničiek či zvončekov, o bdelej pozornosti a predvídavosti, o nosení údenín do hôr, o vzťahu smreku a lykožrúta, o divočine, zabudnutých čelovkách a o najvhodnejšom mieste na piknik.

Kôprovou dolinou okolo Kriváňa

Kôprovou dolinou okolo Kriváňa

To nás čakalo zhruba v polovici doliny, kde sa asfaltka kúsok pod vyústením Nefcerskej doliny končí a ďalej pokračuje štrkovo hlinená cesta. Keďže sme mali dosť veľký časový sklz, museli sme vynechať odbočku k osemdesiat metrov vysokému Kmeťovmu vodopádu, najvyššiemu vo Vysokých Tatrách. Toto ochudobnenie nám však bohato vynahrádzal mohutný Kôprovský potok, vytvárajúci duši a oku lahodiace zákutia a tône.

Kôprovou dolinou okolo Kriváňa

Kôprovou dolinou okolo Kriváňa

Čakal nás záver Kôprovej doliny, kde bolo napadnutých stromov asi najviac, no v porovnaní s holinami pred Tromi Studničkami sme ešte stále mali pocit, že sme v lese.

Kôprovou dolinou okolo Kriváňa

Kôprovou dolinou okolo Kriváňa

Stúpanie sprevádzané výhľadmi na monumentálnu Hrubú kopu nás vyviedlo na začiatok Hlinskej doliny.

Hrubá kopa

Hustá vegetácia a vodou nasiaknutý mach zahladili dramatický dojem z najsuchších úsekov lesa, ktoré sme mali možnosť vidieť poniže. Pomaly sme sa blížili k hornej hranici lesa, no stretnutie s obávanými šelmami nikde. Ani len pazúrik otlačený v blate pri potoku. Pomedzi pozoruhodné prírodné kompozície sme fučali ďalej.

Hlinská dolina

Hlinská dolina

Hlinská dolina

Asi v polovici doliny sme nechali za sebou aj zakrpatené vŕby a iné krovie a ocitli sa uprostred skál a prichádzajúcou jeseňou pozlátených polí čučoriedok. Pohľad na bobule a hvízdanie svišťov nás doviedli k uvedomeniu, že šanca na stretnutie s medveďom je najvyššia práve tu.

Cesta do Vyšného Kôprovského sedla

Cesta do Vyšného Kôprovského sedla

Cesta do Vyšného Kôprovského sedla

Cesta do Vyšného Kôprovského sedla

No stretli sme iba osamelého českého turistu, zostupujúceho z Vyšného Kôprovského sedla, kam sme mali namierené. Nekonečné serpentíny kamenného chodníka nás nakoniec v zaujímavú dennú dobu priviedli až do cieľa, z ktorého bolo vidno na druhú stranu, k Veľkému Hincovmu plesu a do oveľa frekventovanejšej a známejšej Mengusovskej doliny.

Veľké hincovo pleso

Pohľad z Vyšného kôprovského sedla

Chvíľa ticha vo vetre, jablko, zopár „vrcholových fotografií“ a poďho dolu, v slabnúcom svetle dňa pomedzi kosodrevinu na Chatu pri Popradskom plese, kde nás čakal zaslúžený odpočinok. Ráno sme potom ľahkým tempom zišli po ľadovcovej moréne (samozrejme rafinovane zamaskovanej lesom) dolu, tam kde to ako Tatry vyzerá hlavne vtedy, ak prichádzate zdola. Na vyhriatych balvanoch pri Štrbskom plese sme potom v mysli uzavreli okruh okolo Kriváňa, na ktorý sa vyberieme možno niekedy nabudúce.

Text: Braňo Bačík
Foto: Dano Kurek

 

NOMAD TEA E-SHOP

Čaj a keramika