Slovenský raj – Čingov

Slovenský raj je jedným z deviatich národných parkov nachádzajúcich sa na našom území. Svojou rozlohou, necelých 200 km², dostáva prívlastok druhý najmenší. Náročnosť a rôznorodosť turistických chodníčkov však z neho robia rozhodne jeden z najzaujímavejších a najpríťažlivejších vôbec. Z troch hlavných centier, odkiaľ návštevníci zvyčajne podnikajú svoje túry, sme mali najbližšie Čingov.

Slovenský raj

Bola jedna hodina poobede. Dosť neskoro na podnikanie celodennej túry. Preto nám domáci poradili, vydať sa po žltej priamo na Tomášovský výhľad. Opísali ho ako jeden z najkrajších a zároveň najvyhľadávanejších v celom parku, o čom sme sa neskôr presvedčili aj my. Výstup nebol náročný, trval ani nie 40 minút. Samozrejme, vzhľadom k časovému sklzu sme museli trochu kopnúť do koní. To sme však ešte netušili, že pôjde iba o akési zahrievacie kolo. Na skale bolo množstvo turistov. Ozývala sa francúzština, maďarčina, poľština, čeština a samozrejme slovenčina.

Skala je údajne k dispozícii pre skalolezcov hodinu po východe slnka až do hodiny pred západom slnka. Na žiadnych sme však nenatrafili.

Slovenský raj

Slovenský raj
Slovenský raj

V diaľke v skalách (najvyššia napravo) na nás žmurkala jaskyňa. Ktovie či je prístupná? Nevyzerala. Hlboko v údolí, z ktorého sa slabším povahám zatočila hlava, bolo vidieť časť hnedého Hornádu. Bystrejšie oko si všimne trasu, ktorou sa kľukatí, vďaka polohe stromov.

Slovenský raj

Slovenský raj

Slovenský raj

Hlava sa tiež točila pri pohľade na niektorých odvážlivcov, ktorí zvládli obdivovanie scenérie z okraja skaly, alebo si tam len tak bezstarostne „kempovali“.

Slovenský raj

Po tomto úžasnom divadle, ktoré pre nás príroda zahrala, nám srdce zaplesalo radosťou, v akom nádhernom kúsku sveta, sme sa to mohli narodiť. Keďže sa nám vrátiť sa späť do Čingova veľmi nechcelo, rozhodli sme sa bleskovo zvládnuť celý vyznačený žltý okruh, ktorý sme na mape videli. To sme však ani zďaleka netušili, aký bič sme si na seba uplietli.

Po ceste sme boli svedkami romantických výhľadov na okolité dedinky, pripomínajúcich filmy typu Slnce, seno...

Slovenský raj

Čím hlbšie sme sa ponárali do lesa, tým viac sa stupňoval náš adrenalín. Pravé dobrodružstvo mohlo začať. Aby sme si tento pocit umocnili, hrali sme Narniu, či Pána prsteňov. My, odvážna družina, ktorá musí zdolať nástrahy prírody, aby unikla istej smrti, odhodlaná splniť svoju misiu – pokoriť žltý okruh Slovenského raja!

Slovenský raj
Slovenský raj

Voda bola sýto hnedá, sfarbením pripomínajúca tú, ktorú som mala možnosť vidieť v Indii. Miestami som mala pocit, že nejde o rieku Hornád, ale o hlinenú cestu, ktorá sa kľukatí pomedzi skaly. Ani tento nedostatok však na pôvabe okoliu neubral.

Slovenský raj
Slovenský raj

Niektoré zákutia pôsobili hrozivo. Človek mal miestami skutočný rešpekt. Síce bol turistický chodník pomerne zachovalý, predsa len sa kde-tu vyskytli chýbajúce časti drevených schodíšť, nahrdzavené železné stupáky, či uvoľnená reťaz na pridŕžanie. S dávkou opatrnosti sa to však dalo zvládnuť, aj keď nič nebolo treba preceniť. S vyšším percentom alkoholu ako má pivo, ale rozhodne neodporúčam.

Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj

Cestu nám spríjemňovali tichí svedkovia – zvieratká, neskutočné množstvo chrobákov a motýľov a jaskyne, ktoré prekvapovali na tých najneočakávanejších miestach. Menej príjemné už boli ovady, ktoré štípali ako zmyslov zbavené. Nabudúce nezabudnem pribaliť repelent.

Slovenský raj
Slovenský raj

Slovenský raj

Slovenský raj

Víťazoslávne sa nám po štyroch hodinách podarilo dostať z Čingova k hrdlu Hornádu, kde sa do neho neďaleko dedinky Hrabušice vlieva potok Veľká Biela voda, jeden z najväčších prítokov Hornádu.

Slovenský raj

Slovenský raj

Síce sme po ceste k Prielomu Hornádu trochu zablúdili, vďaka čomu sme zišli zo žltej a napojili sa na modrý turistický chodník, chuť do neskorého obeda nám to nezobralo. Namiesto pôvodne plánovaného okruhu podľa bodov na mapke, sme tak urobili akúsi ležatú osmičku. Po ceste sme stretli dvoch cigánskych chlapcov, vždy ochotných pomôcť a ukázať smer, ktorých sa nie a nie striasť. Síce to boli len deti, ale do smiechu nám nebolo, keď si hodnú chvíľu kráčate samy lesom a zrazu sa zjavia osamelé „mláďatá“, ktoré majú možno v kríkoch príbuzných. Našťastie im pre tento raz stačili cukríky. Opäť pocit Indie.

Po osviežujúcej prestávke sme však museli nabrať ďalšie sily, aby sme boli schopné ukončiť začatú misiu a vrátiť sa naspäť do Čingova.

Slovenský raj

Slovenský raj

Ďalší z výhľadov. Po ceste naň sme stretli skupinku cykloturistov. V rozpoložení, v ktorom som sa však momentálne nachádzala, som ich mala za bláznov. Neďaleko sme natrafili aj na archeologické nálezy zrúcaniny. V doline obkresľuje tieň jednu z budov neďaleko Letanovského mlyna.

Slovenský raj

Slovenský raj

Jedna z mnohých jaskýň Slovenského raja nachádzajúca sa pri spomínanom mlyne, obkolesenom malou chatovou oblasťou. Vedľa nás prekvapil mohutnejší kamenný most, cez ktorý viedla stará kartuziánska cesta. Po SNP bol most zrekonštruovaný do jeho súčasnej podoby.

Slovenský raj
Slovenský raj

Ako slnko zapadalo, začalo sa pomaly stmievať. V hustom lese by som v Slovenskom raji s jednou baterkou veru skončiť nechcela, a tak sme boli nútené preradiť z trojky rovno do päťky. Cestu nám spríjemňovali česko slovenské šlágre, ktoré sme si veselo pospevovali celý čas. Obyvatelia lesa z toho zrejme nemali toľko radosti ako my, ale verím, že nám odpustili.

Slovenský raj

Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj
Slovenský raj

Tesne pred záverom túry sme sa dostali k sútoku Bieleho potoka, ktorý bol v zjavnom kontraste s hnedou vodou Hornádu.

Slovenský raj

Slovenský raj
Slovenský raj

Na Čingov sme zdravé a šťastne zničené dorazili pred pol deviatou večer. Stihli sme to len tak tak, a preto sme si mohli víťazoslávne odškrtnúť našu splnenú misiu a osláviť to otvorenou fľašou vína. Vyše sedem a pol hodín v raji stálo rozhodne za to!

Slovenský raj

Text a foto: Martina Trginová

 

NOMAD TEA E-SHOP

Čaj a keramika