Plavecký hrad

Zrúcanina Plaveckého hradu leží na západe Malých Karpát neďaleko obce Plavecké Podhradie. Stojí na bralnatom výbežku vrchu Pohanská, kde bol medzi rokmi 1256-1273 vybudovaný ako kráľovská pohraničná pevnosť. Pôvodne bol známy pod menom Detrek, po svojom staviteľovi, grófovi Detrichovi. Jeho súčasný názov Plavecký hrad je odvodený od ázijského kmeňa Kumánov, ktorí sa na územie dnešného Záhoria dostali počas úteku pred Tatármi. Pre ich svetlú pleť a plavé vlasy ich domáci obyvatelia volali Plavci.

Plavecký hrad

Kumáni – Plavci

Kumáni (Plavci, Polovci, Kúni) boli príslušníci ázijského kmeňa, ktorý sa spolu s ďalšími kmeňmi Sikulov a Pečenehov utiahli pred postupujúcimi Tatármi na územie pohraničného územia – karpatského konfínia. V súčasnosti sú po nich pomenované viaceré okolité obce ako Plavecké Podhradie, Plavecký Peter a Plavecký Mikuláš. Uhorskí panovníci začali Kumánov spolu s ďalšími kmeňmi regrútovať na strážne a výzvedné služby. V prípade blížiaceho sa nebezpečenstva mali pomocou signálov a poslov varovať vojsko, aby stihlo zaujať obranné postavenie.

Obr.: Predbránie hradu

Plavecký hrad

História Plaveckého hradu

Územie konfínia neprinášalo uhorským panovníkom veľký úžitok a tak ho zväčša rozdelili ako odmenu medzi svojich prívržencov. Gróf Detrich získal toto územie ako dar od kráľa Bela IV. Na brale so šikmými zrazmi bol v roku 1273 postavený hrad s pozorovacou vežou nazvaný Detrek. Kvôli jeho strategickej polohe sa ho po krátkom čase zmocnil Matúš Čák, po jeho smrti zase patril kráľovi Žigmundovi. V tom čase bola k hradu pristavaná obytná veža. Koncom 14. storočia sa hrad dostal do správy významného poľského šľachtica Stibora zo Stiboríc. v 15. storočí hrad prešiel rozsiahlou prestavbou, bol tu postavený gotický palác a obranné predhradie.

Obr.: Zvyšky gotického paláca

Plavecký hrad - zvyšky gotického paláca

Vybudovali tu aj tajnú chodbu, ktorá ústila do sústavy jaskynných chodieb pod hradom. V 16. storočí patril nemeckej rodine Fuggerovcov, ktorí hrad posilnili mohutnou delovou baštou, chrániacou prístupový svah. Hrad bol ďalej opevňovaný proti delostreľbe, okrem kameňa sa začala používať aj tehla, pre svoju väčšiu pružnosť a odolávanie pri ostreľovaní.

Obr.: Delostrelecká bašta

Plavecký hrad

V období renesancie, keď šľachta okrem opevňovania hradu podporovala aj umenie vznikla v roku 1579 na hrade kníhtlačiareň. Založil a prevádzkoval ju protestantský kazateľ a spisovateľ Peter Bornemisza, tlačili sa tu náboženské knihy a kalendáre a bola jednou z prvých na území dnešného Slovenska.

Obr.: Pozostatky renesančnej brány

Plavecký hrad - renesančná brána

Plavecký hrad

Začiatkom 17. storočia bol hradným pánom Peter Bakič, ktorý tu vybudoval novú delostreleckú baštu. Známy je aj svojím vzťahom s krásnou Zuzanou Forgáčovou – manželkou grófa Františka Révay, ktorú v januári 1607 dal uniesť z hradu v Holíči a ukrýval ju u seba na Plaveckom hrade. Prípadom sa zaoberala stolica, krajinský snem, dokonca ostrihomský arcibiskup a skončil sa v prospech zaľúbencov až smrťou grófa Révay. Hrad neskôr vystriedal ešte viacerých majiteľov – kráľa Ferdinanda II., palatína Pálfyho a jeho potomkov. Začiatkom 18. storočia hrad obsadili Rákocziho povstalci a v roku 1706 ho dobylo cisárske vojsko, pričom utrpel rozsiahle poškodenie. Vtedy sa aj skončila jeho funkcia obrannej hradnej pevnosti.

Prístup na Plavecký hrad

Jednoduchá trasa vedie z obce Plavecké Podhradie po modrej turistickej značke, cesta trvá asi pol hodiny.

Návšteva hradu sa dá spojiť s fyzicky nenáročnou turistikou po naozaj krásnom okolí na trasách:

1. Plavecké Podhradie – Plavecký hrad – Amonova lúka – Mon Repos – Plavecký Mikuláš

2. Plavecké Podhradie – Vápenná (Roštún) – Mesačná lúka – Uhliská – Amonova lúka – Plavecký hrad – Plavecké Podhradie

Obr.: Výhľad so vstupnou vežou

Plavecký hrad - výhľad so vstupnou vežou

Obr.: Zvyšky hradných múrov

Plavecký hrad

Plavecký hrad

Obr.: Z areálu Plaveckého hradu

Plavecký hrad

Plavecký hrad

Plavecký hrad

Plavecký hrad

Text a foto: Dano Kurek

Pri spracovaní textu bol využitý zdroj:
Miroslav Slámka, Milan Bohunický, Kamenní strážcovia: príbehy a povesti zrúcanín slovenských hradov, Slovenský skauting, Bratislava, 2004

 

NOMAD TEA E-SHOP

Čaj a keramika