Múzeum liptovskej dediny v Pribyline

Múzeum liptovskej dediny je najmladším skanzenom Slovenska. Verejnosti bolo sprístupnené až v roku 1991. Tak ako iné skanzeny aj tento bol vybudovaný z dôvodu výstavby priehrady – v prípade Pribiliny ňou bola Liptovská Mara.

Pôvodným zámerom pri projekte skanzenu bola výstavba hromadnej dediny, cestnej radovej dediny s vodnými stavbami i formu reťazového osídlenia. V súčasnosti je však sprístupnená len prvá časť, v ktorej je väčšina objektov zo zátopovej oblasti Liptovská Mara. Štruktúra fiktívnej skanzenovej dediny je podobná, akú mávali v minulosti väčšie liptovské obce s výsadami a právami mestečiek. Uprostred dediny je väčšie priestranstvo – tzv. rínok, kde sa schádzali obyvatelia a konali sa trhy a jarmoky.



Rovnako, ako to bolo v Liptove kedysi v skutočnosti, ukazuje dnes skanzenovová dedina sociálne a spoločenské rozdiely v kultúre a spôsobe života – od bývania najchudobnejších vrstiev až po bývanie najbohatších.



Bývanie najchudobnejšej rodiny bezzemka – tzv. želiara reprezentuje domček z Liptovskej Sielnice. Dom pozostáva iba z jedinej obytnej miestnosti, pri dome nie je plot a ani pozemok na ktorom stál k domu nepatril. Vyššiu úroveň bývania chudobných rodín bez pôdy ukazuje želiarsky dvojdom z Černovej, dva maloroľnícke domy z Likavky a usadlosť stredného roľníka z Liptovskej Sielnice. Vysokú úroveň bývania predstavuje dom remeselníka – kolára z Liptovskej Sielnice. Je to viditeľné na lepšom nábytku, kvalitnom bytovom textile, ale aj tým, že sa v interiéri objavujú sklo, porcelán a knihy. Súčasťou domu je kolárska dielňa s potrebným vybavením a nástrojmi.



Dom z Liptovského Trnovca ukazuje bývanie bohatého roľníka, ktorý vykonával funkciu richtára v obci. Keďže richtár mal svoj úrad v tzv. Mestskom dome, v jeho príbytku sa väčšinou objavuje súkromné vybavenie. Podstatnú úlohu v interiéri zohráva skrinka na písomnosti, okovaná truhlička, skriňa a osobné veci richtára.



Návštevníkov zvyčajne zaujme jednotriedna dedinská škola s bytom učiteľa z Valaskej Dubovej. V triede je základné vybavenie s mobiliárom a školskými pomôckami, charakteristickými pre obdobie 1. tretiny 20. storočia. Byt učiteľa sa výrazne odlišuje od interiéru roľníckych či remeselníckych domácností. Učiteľ tu nielen býval a oddychoval, ale tiež pracoval a študoval. V ovocnom sade pri škole je postavený včelín s dobovými úľmi.



Múzeum liptovskej dediny v Pribyline sa odlišuje od ostatných múzeí v prírode na Slovensku aj tým, že okrem typických objektov drevenej ľudovej architektúry sú tu postavené obydlia vyšších spoločenských vrstiev Liptova v minulosti. Je to predovšetkým goticko renesančný kaštieľ z Parížoviec, najstaršie zemianske sídlo Liptova. Bol rodovou kúriou zemianskej rodiny Parisa. Najstaršiu gotickú časť možno datovať do prvej tretiny 14. storočia. Neskôr bol kaštieľ prestavaný ako poľovnícky zámoček, dnešnú podobu získal po poslednej prestavbe v 17. storočí. Je jedným z najcennejších historických objektov zátopového územia Liptova.
Druhou ukážkou bývania majetných zemianskych vrstiev je drevená zemianska kúria z Paludze z 19. storočia.


Tradične sa v slovenských skanzenoch nachádza cirkevná pamiatka – v Pribilinie je ním ranogotický kostol Panny Márie z Liptovskej Mary z 13. storočia.



Múzeum Liptovskej dediny v Pribiline je nielen dôstojnou ukážkou typických obydlí z dnes už neexistujúcich dedín Liptova, ale aj príjemné miesto na výlet.

Vstupné:

dospelí: 3 €
deti od 6 rokov, študenti, dôchodcovia: 1,50 €
obyvatelia okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok: 2 € / 1 €

Otváracie hodiny:

od pondelka do nedele
1. 5. až 30. 6.: od 9:00 do 16:30
1. 7. až 15. 9.: od 9:00 do 20:00
16. 9. až 31. 10.: od 9:00 do 16:00
1. 11. až 30. 4.: od 9:00 do 15:30

Ďalšie informácie nájdete na stránke Liptovského múzea

Text: Denisa Kureková s využitím informácií z publikácie Múzeum Liptovskej dediny
Foto: Dano Kurek

 

NOMAD TEA E-SHOP

Čaj a keramika