Kuilau Trail – smer najmokrejšie miesto na Zemi

Kuilau Trail je sýtozelená túra po tropickom ostrove Kauai s krásnymi výhľadmi. Magické miesto, kde ale určite treba rátať s dažďom.

Trasa začína v arboréte Keahua na konci údolia Wailua, kde krížom cez cestu tečie asi 15 metrov široký potok. Za týmto svojským brodom začína chodník, ktorý smeruje hlbšie do vnútrozemia ostrova, kde leží Wai´ale´ale – druhý najvyší vrch ostrova Kauai, ktorého vrchol je najdaždivejším miestom ma Zemi.

Kuilau Trail

Cesta v úvode túry je obkolesená stromami. Najčastejšie vidíme rôzne eukalypty vrátane takzvaného Paperbark eucalyptus – stromu s papierovou kôrou. Často natrafíme na krásne stromy Monkey pod, hojne tu rastie aj Guava a Hala. Pod stromami sú zasa v hojnom počte rastliny šampónového zázvoru a paprade.

Kuilau Trail
Paperbark eucalyptus

Z chodníka sa už asi po kilometri začínajú ukazovať prvé výhľady na juhovýchod – na hory v oblakoch – Kawaikini a Wai´ale´ale. Na sever je pekne tvarované pohorie Makehana.

Po ďalšom kilometri sa krajina otvára aj smerom na východ, kde na horizonte kraľuje Spiaci obor (Sleeping Giant) zo svojej netypickej strany. Po čase prichádzame na trávnatú čistinku, kde na nás čaká prístrešok a niekoľko bielych volaviek. Odtiaľto už je pekný výhľad na všetky strany a dávame si tu pauzu.

Po krátkej prestávke sa vyberáme kľukatou cestou pomedzi paprade a stále sa nevieme vynadívať na tú záplavu zelenej v dolinách, ktoré nás obkolesujú. Vďaka neustálemu striedaniu dažďa a slnka tu všetko bujnie, veľa rastlín tu vidíme po prvý krát. Spolu s obrovskými papraďami a vlhkým oparom tu vytvárajú pravekú atmosféru. Po niekoľko sto metroch tabuľa označuje koniec trasy. O kúsok ďalej sa dá napojiť na Moalepe Trail, po ktorej chceme ešte nejaký kus pokračovať.

Po chvíli začína drobný dážď, ktorý je ale na ostrove, zvlášť v jeho vnútri úplne bežný. Vďaka takémuto počasiu je častokrát možné na Kauai stráviť celý deň vonku a nebáť sa veľkých horúčav či príliš silného slnka. Tentoraz ale dážď hustne a viditeľnosť sa zhoršuje.

O chvíľu sa už brodíme v blate, šmýkame sa a k tomu zisťujeme, že sme niekde stratili kartu do fotoaparátu. Asi vypadla z vrecka pri vymieňaní, bola plná fotiek z tejto túry a niekoľkých predošlých dní. Vraciame sa teda späť, po ceste hľadáme kartu a nachádzame ju kúsok od prístrešku kde sme sa predtým zastavili.

Počasie sa nezlepšuje a tak sa vraciame dolu, až do arboréta s ktorého sme vyrazili. Tam sa, presne podľa podľa zákonov schválnosti a havajského podnebia vyčasuje a o chvíľu zase páli slnko.

Text a foto: Denisa Kureková, Dano Kurek

 

NOMAD TEA E-SHOP

Čaj a keramika