Island – tajomný ostrov pod polárnym kruhom

Index článku
Island – tajomný ostrov pod polárnym kruhom
Príroda
Ľudia
Cestovanie
Celý článok


Island – tajomný ostrov stratený v atlantickom oceáne, zavesený pod polárnym kruhom, opradený množstvom bájí, legiend a severských ság. Ostrov, ktorý akoby ani nepatril na našu planétu.

Trochu histórie

História Islandu je veľmi mladá. Zo starých kroník sa dozvedáme, že prví návštevníci tohto ostrova sú Írski mnísi, ktorí tu hľadajú miesto na svoje meditácie a cestu k bohu v 7. storočí po Kristovi. Neusádzajú sa ale na ostrove natrvalo a pamiatka po nich ostáva len v starých kronikách. Na Islande boli síce objavené rímske mince z 3. storočia nášho letopočtu, ale nikdy nebolo dokázané, že Rimania naozaj doplávali až tak ďaleko do Atlantického oceánu, takže z najväčšou pravdepodobnosťou tam boli tieto mince dopravené oveľa neskôr, pravdepodobne v 9. alebo v 10. storočí ako korisť vikingských moreplavcov.

Prvým ozajstným osadníkom tohto zaujímavého ostrova je nórsky viking Ingólfur Arnarson, ktorý sa v roku 874 vyloďuje a usadzuje v Reykjaviku na západe ostrova. Miesto mylne nazýva Dymová Zátoka podľa pary z horúcich prameňov stúpajúcich nad pobrežím. Za ním prichádzajú ďalší osadníci, najmä z Nórska, kde sa v roku 884 stáva kráľom Harald Krásnovlasý. Po jeho nástupe k moci sú v krajine neutešené pomery a rastie tam teror a vykorisťovanie. Svoju rodnú zem opúšťajú celé rodinné klany a vydávajú sa naprieč atlantickým oceánom na oplachtených vikingských vesliciach hľadať svoj nový domov. Prví osadníci sa živia chovom dobytka, koní a oviec, pestovaním jednoduchých plodín a rybolovom, ich život však nie je jednoduchý. Tvrdé klimatické podmienky, dážď, neustály vietor, tvrdé zimy a do toho erupcie sopiek, ktoré pravidelne pokrývajú Island lávou a sopečným popolom, ktorý pokrýva trávu pre dobytok a trávi vodu a následné hladomory zabíjajú aj tých pár obyvateľov, ktorí na tomto nehostinnom mieste chceli zostať žiť.



V roku 930 na mieste zvanom Thingvellir (Snemovné pláne) vzniká parlament pod holým nebom – Alting. Stretávajú sa tu raz do roka všetci kmeňoví náčelníci, prijímajú nové zákony a vyhlasujú rozsudky. Napriek jeho obmedzenej funkcii po ovládnutí Islandu Nórmi a Dánmi zotrváva a zasadá Alting pod holým nebom až do roku 1800, keď sa parlament sťahuje do Reykjaviku. V roku 982 Erik Červenovlasý objavuje Grónsko. Podľa krásnych zelených lúk, ktoré tam objavuje, ho nazýva Greenland (Zelená zem). Jeho syn, Leif Eriksson, objavuje v roku 1000 Ameriku, nazýva ju Vinland podľa vinnej révy, ktorú tam nachádza. V tom istom roku prijíma Island kresťanstvo. Nezávislosť Islandu trvá až do roku 1262, keď sa dostáva pod nadvládu Nórska a slobodní islandskí muži prisahajú vernosť nórskej korune.



Začínajúce 14. storočie je pre Island storočím katastrof. Vybuchuje sopka Hekla a následne prichádzajú erupcie ďalších troch sopiek. Mor sa streda s hladomorom, zomierajú dve tretiny obyvateľov ostrova. Od roku 1397 pripadá Island ako súčasť Nórska na základe Kalmarskej dohody a dedičským následníctvom dánskej korune, pod nadvládou ktorej je až do roku 1944. Posledný katolícky biskup na Islande Jón Arason je v roku 1551 zabitý a Island sa stáva protestantskou krajinou. Následne v roku 1584 vychádza aj prvé vydanie Biblie v islandštine. Obrovská erupcia sopky Laki v roku 1783 a následné silné zimy a hladomor majú na svedomí pokles obyvateľov pod 40 000. V Dánsku uvažujú o presídlení zvyšku obyvateľstva Islandu do Dánska.



V roku 1786 osada Reykjavík, ktorý mal v tej dobe 167 obyvateľov, získava štatút obchodného mesta. Začína sa jeho dynamický rozvoj, rozrastá sa prístav, vznikajú prvé manufaktúry. Do Reykjavíku sa začínajú sťahovať noví obyvatelia. V súčasnosti žije v Reykjavíku takmer 200 000 obyvateľov, teda takmer dve tretiny obyvateľov Islandu. Rok 1830 je začiatok boja za nezávislosť a oslobodenie Islandu spod dánskej nadvlády. V roku 1843 je znovuzrodený parlament Alting. Oslobodzovacie hnutie silnie a do jeho čela sa dostáva Jón Sigurdsson. Prvé noviny začínajú vychádzať v roku 1848 a v roku 1854 získava Island plnú slobodu obchodu. Dánsky kráľ Chistian IX. vôbec ako prvý dánsky kráľ vstupuje na islandskú pôdu. V roku 1874, pri príležitosti osláv 1000. výročia osídlenia ostrova, parlament Alting dostáva právo opäť vydávať zákony a určovať dane. V roku 1906 je nadviazané telegrafické spojenie z cudzinou. Prvá islandská univerzita je založená v roku 1911 v Reykjavíku. V roku 1940 – po obsadení Dánska fašistickými vojskami – obsadzujú Angličania zo strategických dôvodov Island a následne roku 1941 ho zanechávajú Američanom, ktorí tu budujú vojenskú základňu a letisko. Američania opúšťajú Island až do roku 2006. Island, malý ostrov v Atlantickom oceáne sa tak stáva dôležitým strategickým miestom v druhej svetovej vojne.



17. júna 1944 je slávnostné vyhlásenie Islandskej republiky na mieste bývalého parlamentu pod holým nebom Alting v Thingvellire. Slávnostnému vyhláseniu sa prizerá polovica obyvateľov Islandu. Dánsky kráľ Christian X. zasiela z okupovanej Kodane blahoželanie, Svein Bjornsson sa stáva prvým prezidentom Islandu. Po skončení druhej svetovej vojny, v roku 1946, sa Island stáva členom OSN. V roku 1948 prijíma Marshallov plán a nakoniec v roku 1948 sa stáva členom NATO a to aj napriek tomu, že nemá vlastnú armádu. Po druhej svetovej vojne nastáva ekonomický zázrak a Island naštartoval svoju cestu k blahobytu. Je vybudovaných množstvo geotermálnych a vodných elektrární, ktoré zabezpečujú Islandu energetickú sebestačnosť. Geotermálna voda je potrubiami stiahnutá do miest a dedín a slúži na vykurovanie domácností a skleníkov.



Hlavným hospodárskym odvetvím, v ktorom je zamestnaných takmer 20 % obyvateľov Islandu, je lov a spracovanie rýb, hlavne tresiek. Vývoz rýb, rybích a morských produktov tvorí  75 % islandského vývozu. Dôležitým hospodárskym odvetvím je poľnohospodárstvo – najmä chov oviec, hovädzieho dobytka a koní, takisto pestovanie zeleniny a ovocia najmä v skleníkoch. 35 % obyvateľov ostrova je zamestnaných v službách a v obchode. Turistický boom na Island začína až po roku 1986, keď celý svet upriamuje oči na tento nenápadný a zabudnutý ostrov v Atlantickom oceáne. Vtedy sa práve v Reykjavíku, vo vile Hofdi stretávajú dvaja najsilnejší muži planéty – ruský prezident Michail Gorbačov a americký prezident Ronald Reagan a jednajú o ukončení studenej vojny. Po tomto stretnutí začínajú tajomný ostrov Island objavovať aj turisti a začína ich sem prichádzať čoraz viac a viac. A Island im má čo ukázať zo svojich prírodných krás.



 



 

NOMAD TEA E-SHOP

Čaj a keramika