Island – tajomný ostrov pod polárnym kruhom

Index článku
Island – tajomný ostrov pod polárnym kruhom
Príroda
Ľudia
Cestovanie
Celý článok


Island – tajomný ostrov stratený v atlantickom oceáne, zavesený pod polárnym kruhom, opradený množstvom bájí, legiend a severských ság. Ostrov, ktorý akoby ani nepatril na našu planétu.

Trochu histórie

História Islandu je veľmi mladá. Zo starých kroník sa dozvedáme, že prví návštevníci tohto ostrova sú Írski mnísi, ktorí tu hľadajú miesto na svoje meditácie a cestu k bohu v 7. storočí po Kristovi. Neusádzajú sa ale na ostrove natrvalo a pamiatka po nich ostáva len v starých kronikách. Na Islande boli síce objavené rímske mince z 3. storočia nášho letopočtu, ale nikdy nebolo dokázané, že Rimania naozaj doplávali až tak ďaleko do Atlantického oceánu, takže z najväčšou pravdepodobnosťou tam boli tieto mince dopravené oveľa neskôr, pravdepodobne v 9. alebo v 10. storočí ako korisť vikingských moreplavcov.

Prvým ozajstným osadníkom tohto zaujímavého ostrova je nórsky viking Ingólfur Arnarson, ktorý sa v roku 874 vyloďuje a usadzuje v Reykjaviku na západe ostrova. Miesto mylne nazýva Dymová Zátoka podľa pary z horúcich prameňov stúpajúcich nad pobrežím. Za ním prichádzajú ďalší osadníci, najmä z Nórska, kde sa v roku 884 stáva kráľom Harald Krásnovlasý. Po jeho nástupe k moci sú v krajine neutešené pomery a rastie tam teror a vykorisťovanie. Svoju rodnú zem opúšťajú celé rodinné klany a vydávajú sa naprieč atlantickým oceánom na oplachtených vikingských vesliciach hľadať svoj nový domov. Prví osadníci sa živia chovom dobytka, koní a oviec, pestovaním jednoduchých plodín a rybolovom, ich život však nie je jednoduchý. Tvrdé klimatické podmienky, dážď, neustály vietor, tvrdé zimy a do toho erupcie sopiek, ktoré pravidelne pokrývajú Island lávou a sopečným popolom, ktorý pokrýva trávu pre dobytok a trávi vodu a následné hladomory zabíjajú aj tých pár obyvateľov, ktorí na tomto nehostinnom mieste chceli zostať žiť.



V roku 930 na mieste zvanom Thingvellir (Snemovné pláne) vzniká parlament pod holým nebom – Alting. Stretávajú sa tu raz do roka všetci kmeňoví náčelníci, prijímajú nové zákony a vyhlasujú rozsudky. Napriek jeho obmedzenej funkcii po ovládnutí Islandu Nórmi a Dánmi zotrváva a zasadá Alting pod holým nebom až do roku 1800, keď sa parlament sťahuje do Reykjaviku. V roku 982 Erik Červenovlasý objavuje Grónsko. Podľa krásnych zelených lúk, ktoré tam objavuje, ho nazýva Greenland (Zelená zem). Jeho syn, Leif Eriksson, objavuje v roku 1000 Ameriku, nazýva ju Vinland podľa vinnej révy, ktorú tam nachádza. V tom istom roku prijíma Island kresťanstvo. Nezávislosť Islandu trvá až do roku 1262, keď sa dostáva pod nadvládu Nórska a slobodní islandskí muži prisahajú vernosť nórskej korune.



Začínajúce 14. storočie je pre Island storočím katastrof. Vybuchuje sopka Hekla a následne prichádzajú erupcie ďalších troch sopiek. Mor sa streda s hladomorom, zomierajú dve tretiny obyvateľov ostrova. Od roku 1397 pripadá Island ako súčasť Nórska na základe Kalmarskej dohody a dedičským následníctvom dánskej korune, pod nadvládou ktorej je až do roku 1944. Posledný katolícky biskup na Islande Jón Arason je v roku 1551 zabitý a Island sa stáva protestantskou krajinou. Následne v roku 1584 vychádza aj prvé vydanie Biblie v islandštine. Obrovská erupcia sopky Laki v roku 1783 a následné silné zimy a hladomor majú na svedomí pokles obyvateľov pod 40 000. V Dánsku uvažujú o presídlení zvyšku obyvateľstva Islandu do Dánska.



V roku 1786 osada Reykjavík, ktorý mal v tej dobe 167 obyvateľov, získava štatút obchodného mesta. Začína sa jeho dynamický rozvoj, rozrastá sa prístav, vznikajú prvé manufaktúry. Do Reykjavíku sa začínajú sťahovať noví obyvatelia. V súčasnosti žije v Reykjavíku takmer 200 000 obyvateľov, teda takmer dve tretiny obyvateľov Islandu. Rok 1830 je začiatok boja za nezávislosť a oslobodenie Islandu spod dánskej nadvlády. V roku 1843 je znovuzrodený parlament Alting. Oslobodzovacie hnutie silnie a do jeho čela sa dostáva Jón Sigurdsson. Prvé noviny začínajú vychádzať v roku 1848 a v roku 1854 získava Island plnú slobodu obchodu. Dánsky kráľ Chistian IX. vôbec ako prvý dánsky kráľ vstupuje na islandskú pôdu. V roku 1874, pri príležitosti osláv 1000. výročia osídlenia ostrova, parlament Alting dostáva právo opäť vydávať zákony a určovať dane. V roku 1906 je nadviazané telegrafické spojenie z cudzinou. Prvá islandská univerzita je založená v roku 1911 v Reykjavíku. V roku 1940 – po obsadení Dánska fašistickými vojskami – obsadzujú Angličania zo strategických dôvodov Island a následne roku 1941 ho zanechávajú Američanom, ktorí tu budujú vojenskú základňu a letisko. Američania opúšťajú Island až do roku 2006. Island, malý ostrov v Atlantickom oceáne sa tak stáva dôležitým strategickým miestom v druhej svetovej vojne.



17. júna 1944 je slávnostné vyhlásenie Islandskej republiky na mieste bývalého parlamentu pod holým nebom Alting v Thingvellire. Slávnostnému vyhláseniu sa prizerá polovica obyvateľov Islandu. Dánsky kráľ Christian X. zasiela z okupovanej Kodane blahoželanie, Svein Bjornsson sa stáva prvým prezidentom Islandu. Po skončení druhej svetovej vojny, v roku 1946, sa Island stáva členom OSN. V roku 1948 prijíma Marshallov plán a nakoniec v roku 1948 sa stáva členom NATO a to aj napriek tomu, že nemá vlastnú armádu. Po druhej svetovej vojne nastáva ekonomický zázrak a Island naštartoval svoju cestu k blahobytu. Je vybudovaných množstvo geotermálnych a vodných elektrární, ktoré zabezpečujú Islandu energetickú sebestačnosť. Geotermálna voda je potrubiami stiahnutá do miest a dedín a slúži na vykurovanie domácností a skleníkov.



Hlavným hospodárskym odvetvím, v ktorom je zamestnaných takmer 20 % obyvateľov Islandu, je lov a spracovanie rýb, hlavne tresiek. Vývoz rýb, rybích a morských produktov tvorí  75 % islandského vývozu. Dôležitým hospodárskym odvetvím je poľnohospodárstvo – najmä chov oviec, hovädzieho dobytka a koní, takisto pestovanie zeleniny a ovocia najmä v skleníkoch. 35 % obyvateľov ostrova je zamestnaných v službách a v obchode. Turistický boom na Island začína až po roku 1986, keď celý svet upriamuje oči na tento nenápadný a zabudnutý ostrov v Atlantickom oceáne. Vtedy sa práve v Reykjavíku, vo vile Hofdi stretávajú dvaja najsilnejší muži planéty – ruský prezident Michail Gorbačov a americký prezident Ronald Reagan a jednajú o ukončení studenej vojny. Po tomto stretnutí začínajú tajomný ostrov Island objavovať aj turisti a začína ich sem prichádzať čoraz viac a viac. A Island im má čo ukázať zo svojich prírodných krás.



 


Príroda

Takmer osminu ostrova tvoria pozostatky doby ľadovej – ľadovce, z ktorých stekajú ľadovcové krídla - splazy na niektorých miestami až takmer do mora. Najväčší z nich je Vatnajokull na juhovýchode ostrova, ktorý má rozlohu 8500 km2 a hrúbku miestami až 500 metrov. Z ľadovcov vytekajú divoké ľadovcové rieky, ktoré napájajú nespočetné vodopády. Najväčší z vodopádov, Gulfoss, resp. Zlatý vodopád ako mu vravia Islanďania, leží na rieke Hvíta. Najvodnatejším vodopádom nielen na Islande, ale aj v celej Európe je Detisfoss na rieke Jokulsá a Fjollum. Jedným z najkrajším je vodopád Skógarfoss na rieke Skogar.Samozrejme, Island má tiež mnoho iných, krásnych a výnimočných vodopádov.



Celková plocha riek a jazier na Islande je asi 3 000 km2. Najdlhšia rieka je Thjorsá zo svojimi 230 kilometrami a najväčším jazerom je Thingvallavatn (83 km2). Veľmi zaujímavým je jazero Mývatn (Komárie jazero) na severe Islandu, no krásou ho určite prekoná ľadovcová lagúna Jokulsarlón na juhovýchode ostrova. Do modrozelenej ľadovcovej vody jazera stekajú ľadovcové splazy, veľké kusy ľadu fantastických tvarov (niekedy veľké ako poschodový dom) sa z ľadovca odlamujú a pomaly majestátne plávajú po vodnej hladine jazera až kým nepríde ich čas a nedoplávajú do ústia jazera, kde pramení najkratšia rieka Islandu, ktorá ich po asi 300 metroch doplaví do mora. Tam sa kusy ľadu lámu v pobrežnom príboji a rozomleté sa nechávajú vyhadzovať vlnami na čierny pobrežný piesok, kde zostávajú ležať ako obrúsené diamanty rôznych tvarov. Návšteva tohto jazera je možno aj jedným z najsilnejších zážitkov Islandu.





Plocha lesov na Islande je len necelých 2 % z celkovej rozlohy Islandu a väčšinou sa jedná o nízke zakrpatené severské smreky, borovice, jedle, vŕby a brezy, nasadené v lesných škôlkach v blízkosti osád. Ide o akýsi pokus o znovuzalesnenie ostrova a o zmiernenie tvrdých klimatických podmienok. No netreba zabúdať ani na pozostatky vulkanickej činnosti. Na Islande je 250 geotermálnych oblastí a v nich horúce geotermálne pramene (ktoré v súčasnosti slúžia aj na vykurovanie domácností a skleníkov), sírnaté bahenné sopky a žriedla, parné fumaroly, ktoré vytryskujú horúcu sírnatú paru do výšky niekedy až niekoľko desiatok metrov a iné pamiatky sopečnej histórie ostrova. Sopečná činnosť za sebou zanechala množstvo aj kráterov väčšinou zaplnených vodou a takisto množstvo pseudokráterov.



Na Islande sa nachádza aj miesto, ktoré dalo názov všetkým gejzírom na svete. Je to osada Geysir asi 100 km severozápadne od hlavného mesta. Je známa svojimi dvoma gejzírmi. Väčší Geysir, ktorý chrlil vodu vraj až do výšky 60 metrov, žiaľ od konca 60-tych rokov minulého storočia nie je činný. Vraj sa ale dá "prinútiť" k erupcii vsypaním 40 kg mydlového prášku do jeho útrob. No jeho mladší brat – Strokkur – vybuchuje každých 3 až 5 minút obrovským stĺpom geotermálnej vody s teplotou skoro 100 °C do výšky 20 až 25 metrov, čo spôsobuje potešenie všadeprítomným fotografujúcim turistom z celého sveta.



Z prírodných krás nesmieme zabudnúť ani na farebné rhyolitové Dúhové hory – Landmanalaugar, ktoré sú takisto vďaka pozostatkom sopečnej činnosti sfarbené všetkými možnými odtieňmi farieb: červenou, okrovou, pastelovou, ružovou. Tiež rozľahlé vnútrozemské planiny, striedajúce sa s čiernymi sopečnými púšťami a ľadovcami, majú svoje čaro. Čierna kamenná púšť vo vnútrozemí, nachádzajúca sa v blízkosti sopky Askja, natoľko pripomínala podmienky na cudzej planéte, že aj americký astronauti sa tu v roku 1965 pripravovali na pristátie na mesiaci.



Ochrana prírody je všade na Islande príkladná: Islanďania sú hrdí na krásu svojej krajiny, takisto je tu výborne vybudovaná infraštruktúra, kempingy, informačné centrá, turistické trasy. Veľkým lákadlom pre turistov sú samozrejme sopky, ktorých je na Islande viac ako 180. Nie všetky sú činné, no niektoré s nich pripravili pre Islanďanov naozaj horúce chvíle. Napríklad len najznámejšia Islandská sopka Hekla vybuchla za posledných 900 rokov 18-krát a vždy priniesla Islandskému ľudu len trápenie a bolesť. Rieky horúcej lávy zaliali kraj pod sopkou, čierny sopečný popol pokryl celú krajinu navôkol, zasypal pastvu pre dobytok, kone a ovce a otrávil spodné vody. Právom starí Islanďania nazývali sopku Hekla Bránou do pekiel. Za posledných 30 rokov vybuchla celkom trikrát, naposledy vo februári roku 2000. Našťastie tieto erupcie boli podstatne slabšie a narobili podstatne menej škôd ako tie v stredoveku.

Najväčšou erupciou sopky na Islande v 20. storočí bol výbuch sopky na ostrove Heimaey na Vestmayerských ostrovoch patriacich k Islandu v roku 1973, keď horúca láva zasypala časť mesta. Čierny sopečný popol zasypal domy miestami až po strechy a všetkých 5000 obyvateľov mestečka muselo byť evakuovaných. Posledným veľkým vyčíňaním prírody na Islande bol výbuch sopky pod najväčším islandským ľadovcom Vatnasjokullom v roku 1996. Vtedy sa obrovská masa vody, ktorá sa roztopila pod ľadovcovým príklopom prevalila cez spôsobila najväčšie potopy v histórii ostrova, 30 000 až 50 000 metrov kubických vody a bahna za sekundu sa prehnalo údolím k pobrežiu a zanechalo za sebou spúšť v podobe strhnutých mostov a kilometrov ciest okružnej islandskej cesty číslo 1. Našťastie vážnejšie škody na majetku a životoch neboli zaznamenané. A o erupciách sopiek by sme mohli pokračovať donekonečna. Ale ani to neberie obyvateľom Islandu optimizmus a úsmev z ich tvárí.



Ľudia

Island má 300 000 obyvateľov, z toho takmer 200 000 žije v hlavnom meste Reykjavíku a v priľahlých aglomeráciách. Islanďania patria k národu z najdlhšou priemernou dĺžkou života nielen v Európe, ale sú spolu z Japonskom na čele tejto štatistiky, takisto ako v štatistikách o najvyššej životnej úrovni. A je to aj vidieť na ich spokojnom výraze tváre, keď s nimi máte možnosť sedieť v horúcich termálnych bazénoch, ktoré tak milujú a pravidelne  navštevujú.

Posedenie v geotermálnom bazéne je spoločenská záležitosť, je to miesto stretnutia a porozprávania z priateľmi, známymi, alebo aj napríklad miesto stretnutí z obchodnými partnermi. Väčší alebo menší termálny bazén je v každej väčšej dedinke alebo mestečku. Najznámejším geotermálnym kúpaliskom na Islande, ktorého sláva prekročila brehy ostrova, je geotermálne kúpalisko Modrá Lagúna na polostrove Reykjanes asi 40 km južne od Reykjavíku. Obrovský prírodný bazén naplnený modrou geotermálnou vodou s liečivým bahnom na dne, umelými vodopádmi, tobogánmi a parnými aj suchými saunami na brehu, je jednoducho miestom oddychu a relaxu počas škaredého daždivého islandského počasia.



Štatisticky sú obyvatelia Islandu veľmi vzdelaný národ, každý piaty má vysokú školu. Po zrušení dane na knihy v roku 1990 tu vychádza v prepočte najviac kníh na jedného obyvateľa a v priemere každý obyvateľ ostrova prečíta ročne 4 knihy, v čom Islanďanov neprekoná nikto. Zato na celom ostrove je iba jedno divadlo a to je v Reykjavíku. Islandský vidiek má typický problém ako všade inde na svete, mladí ľudia odchádzajú do miest najmä do Reykjavíku, nechcú zostať žiť na vidieku. Kriminalita je na nízkej úrovni, donedávna dokonca Islanďania vraj ani nezamykali dvere na bytoch. Na Islande sú dve vezenia, väčšina priestupkov sú krádeže a drogové previnenia.



Cestovanie

Najbližší susedia Islandu sú Grónsko vzdialené 285 kilometrov, Škótsko vzdialené 795 kilometrov a Škandinávia vzdialená 900 kilometrov. Keďže Island je ostrov, najlepší spôsob ako sa sem dostať z Európy, je letecké spojenie na medzinárodné letisko v Keflavíku, čo je asi 40 km južne od Reykjavíku. Z Dánska je možnosť doplaviť sa trajektom cez Faerské ostrovy na východ Islandu do prístavu. Ideálne obdobie na návštevu Islandu je júl a august. V hlavnej sezóne sú však niektoré služby, napríklad prenajatie auta, prípadne ubytovanie v kempingoch alebo hoteloch, podstatne drahšie ako mimo sezóny.

Treba sa pripraviť aj na to, že Island je naozaj najdrahšou európskou krajinou a ceny produktov a tovaru v najlacnejších supermarketoch sú podstatne drahšie ako sme zvyknutí v západných krajinách. Najpraktickejším a v podstate asi aj najlacnejším spôsobom ako cestovať po Islande, je si prenajať si auto. Ceny sú rozdielne podľa kategórie auta – od 40 eur za malé osobné auto až po takmer 200 eur za veľké terénne auto na deň. Takisto je podstatné na ako dlho sa auto prenajíma a či je to v hlavnej sezóne alebo mimo nej. Popri pobreží je okolo celého ostrova postavená hlavná okružná cesta č. 1. Až na malé úseky je celá asfaltová a vo veľmi dobrom stave a dá sa z nej vidieť naozaj veľa. Prechádza popri mnohých zaujímavých prírodných krásach Islandu a prechádza aj cez druhé najväčšie mesto – Akureyri.



Popri nej je vybudovaných množstvo kempingov, prípadne sa dá prespať aj na farmách, ktoré ponúkajú v sezóne ubytovanie prípadne stravovanie. Pre náročnejších cestovateľov, ktorí sa neuspokoja z pohodlím osobného auta a pevnej asfaltovej cesty, je vhodné terénne auto, ktoré otvorí ďalšie možnosti a najmä široké priestory islandského vnútrozemia, osobným autom nedostupné. Divokým a neobývaným vnútrozemím Islandu prechádzajú zo severu na juh dve vnútrozemské cesty – F25 a F35. Obidve sú dosť dlhé a veľmi náročné, ale určite stoja za to. Aj keď miestami na nich treba brodiť divoké islandské rieky, čo býva niekedy celkom dobrý adrenalín. Panoráma navôkol je fantastická, hoci niekomu by sa mohla zdať pustá. Ľadovce a divoké rieky s vodopádmi, kamenné pustiny striedajúce sa z čiernou sopečnou púšťou, farebné dúhové hory na horizonte a nad tým všetkým – snáď niekedy v noci keď už mrzne – polárna žiara.





Za návštevu určite stojí Reykjavík – najsevernejšie hlavné mesto na zemeguli. Aj keď pre mnohých neznalých možno budí spočiatku dojem ospalého rybárskeho mestečka opak je pravdou. Reykjavík v sebe snúbi typickú severskú atmosféru s vnútorným nepokojom hlavného mesta. Čarovné farebné domčeky obložené vlnitým plechom zo začiatku storočia dávajú tejto najmenšej metropole neopakovateľné čaro. Hallsgrímkirkja – najvyššia katedrála na Islande postavená na kopčeku v strede mesta, dominuje svojou 74 metrov vysokou vežou. Jej architektúra je diskutabilná a hovorí sa, že polovica Islanďanov ju miluje a polovica nenávidí. Z veže katedrály, do ktorej sa dá pohodlne dostať výťahom, je fantastický pohľad nielen na hlavné mesto, prístav a more, aj na široké okolie a hory navôkol. Výzdoba vnútra kostola je typicky Islandsky jednoduchá, no výzdobe kraľuje 25 metrov vysoký organ zložený z 5000 píšťal, postavený z národnej zbierky.



Návštevníci by nemali vynechať ani budovu parlamentu Althingshusíd postavenú v roku 1881 zo šedého bazalitu, sídlo prezidenta a vlády Stjórnarrádid, poschodovú budovu z domy dánskej nadvlády, Národné divadlo postavené v roku 1923 postavené takisto z tmavého bazalitu. O vile Hofdi, v ktorej sa konal summit Reagan – Gorbačov sme už písali, rozhodne stojí za zastavenie. Neďaleký prístav ponúka v sezóne pravidelné plavby na lodi za pozorovaním veľrýb tzv. veľrybie safari. Obchodná a pešia zóna Laugavegur láka svojimi malými obchodíkmi a reštauráciami, a večer a hlavne cez víkendy sa zaplnia malé kaviarničky, puby a kluby. Reykjavík sa premení na veselé metropolitné mesto.

Ďalším skvostom Reykjavíku je budova mestského vodojemu Perlan, postavená na kopčeku nad mestom. V architektonicky zaujímavej budove sa nachádza panoramatická vyhliadková terasa a reštaurácia, múzeum severských ság a tiež zásobáreň vody pre hlavné mesto.

Island je rozhodne veľmi zaujímavá krajina hodná navštívenia. Neváhajte a vstúpte na túto planétu.

Napísal a odfotografoval: Stanislav "Sancho" Tomka, Sanchotour
Celá fotogaléria

 

NOMAD TEA E-SHOP

Čaj a keramika